Finále XIX. ročníka súťaže mladých programátorov SR
Ministerstvo školstva SR v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou elektronikov pripravili XIX. ročník súťaže mladých programátorov MINIPROG 2003. Súťaž sa uskutočnila v školskom výpočtovom stredisku na Štetinovej ulici v Bratislave. Vyhodnotenie sa konalo v priestoroch výstavy COFAX 2003 v areáli Incheby pred zrakmi návštevníkov
výstavy, ktorá sústredila novinky elektroniky a s ňou spojených služieb.
Podľa propozícií súťaže MINIPROG 2003 sa mohli zúčastniť žiaci základných škôl a gymnázií do kvinty vo veku do 15 rokov. Prihlásení mali v prvom (tzv. dopisovacom) kole
vyriešiť zo štyroch zadaných programátorských úloh aspoň jednu úspešne, aby mohli postúpiť do republikového finále XIX. ročníka súťaže MINIPROG.
Na adresu celoštátneho finále XIX. ročníka súťaže MINIPROG predseda SSE Ing. Marian Baran o.i. povedal: "Myslím si, že tento ročník programátorskej súťaže nezaostal
za úrovňou predchádzajúcich. Súťaž bola veľmi dobre zorganizovaná a u súťažiach mala výborný ohlas vrátane vyhodnotenia finále na výstave COFAX 2003 v bratislavskej
Inchebe."
Po hodnotení predsedu SSE sa pozrime na súťaž bližšie. Devätnásť ročníkov súťaže MINIPROG je zaujímavým obdobím. Vek súťaže hovorí o jej význame a pozornosti organizátorov. Viacerí bývalí účastníci MINIPROG-u sú napr. vysokoškolskí
učitelia, vývojoví pracovníci v USA, Nemecku, Českej republike i u nás doma, ďalší pracujú na programátorských pracoviskách významných firiem, bankových a iných subjektov.
Teda organizátori majú oprávnene dobrý pocit, že súťaž MINIPROG stále dokazuje svoj význam, že zanecháva významé‚ stopy v živote detí a mládeže a vhodne ovplyvňuje nielen ich záujmové aktivity, ale aj voľbu štúdia a výber povolania.
Predseda odbornej poroty RNDr. Rastislav Vrškový na uvedené vety nadviazal: "Programovanie ani v budúcnosti obísť nemôžeme, veď to je asi to najdôležitejšie, čo sa okolo počítačov deje. Na jednej strane sú užívatelia výpočtovej techniky v pasívnej pozícii, ale na druhej strane sú programátori, ktorí s pomocou výpočtovej techniky produkujú,
tvoria prínosy pre spoločnosť. Tým chcem povedať, že význam programovania, programátorov i našej súťaže je ďaleko vyšší než si dnes dokážeme momentálne priznať."
Keď hovoríme o súťaži MINIPROG, tak by sme nemali mať nejaké veľké oči. Pri porovnaní prvých ročníkov s tými nedávnymi rozhodne nemožno povedať, že jej úroveň stagnuje. V podstate rastie. Pochopiteľne nemôžeme čakať, že súťažiace deti budú rádovo napr. desaťnásobne schopnejšie než boli tie na začiatku súťaže či pred desiatimi rokmi. Tie deti sú rovnaké, a práve preto treba hovoriť o vyrovnanosti ich schopností.
RNDr. R. Vrškový, ktorý pôsobil v odborných porotách MINIPROPG-u takmer vo všetkých ročníkoch, poznamenal, že vo výkonoch súťažiacich v prvých ročníkoch boli veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími. Postupne sa to však zmazávalo. Samozrejme, že sa medzi nimi vyskytli takí, ktorí mali ťažkosti s riešením súťažných úloh, čo je osud tých
mladších finalistov - piatakov a šiestakov ZŠ, primánov, sekundánov a terciánov z gymnázií.
"Ale títo sa spravidla na súťaž vracajú a evidentne sa po pár rokoch prepracúvajú na vyšší stupeň rebríčka a aj na tzv. medailové miesta," s potešením upozornil pán RNDr. R. Vrškový, a hneď pokračoval:" Preto nie je možné tvrdiť, že tí, ktorým sa nepodarilo vyriešiť finálov‚ úlohy, nejakým spôsobom znížili úroveň MINIPOG-u. Je jasné, že úroveň súťaže rastie priemerom, stredom výkonov súťažiacich."
Čomu by sa mal MINIPROG venovať v budúcnosti? Keď súťaž začínala, bolo to ako science fiction. Ale postupne sa vypracovala na určitý štandard a teraz sa zdá, že
programovacie jazyky BASIC či PASCAL sa javia ako nejaký prežitok. Dôvod je v tom, že programátorské jazyky sú stále potrebné. Preto bude nevyhnutné v najbližších rokoch
sa zamyslieť nad tým, ako žiakov vo veku 10-15 rokov pre záujmovú činnosť v oblasti programovania získavať a zapájať do súťaží typu MINIPROPG.
Pre tieto deti napr. programovací jazyk PASCAL - uznávaný ako vhodný školský jazyk - nemusí byť veľmi atraktívny, lebo v ňom sa nie najlepšie robí s grafikou. Pre
uvedenú vekovú kategóriu je práve grafika zaujímavá aj zvuky. Na to by bolo možné využívať iné programovacie prostriedky. Takže v krátkej dobe najbližších rokov bude treba veľmi pravdepodobne niečo zmeniť, ale ťažko presne povedať čo. "Súťaž MINIPROG bola vždy orientovaná na čiste klasické programátorstvo. Preto veľmi ťažko odhadnúť, čo bude v
budúcnosti tejto súťaže. Pravda, čo je perspektívne je druhá vec," upozornil opäť pán RNDr. R. Vrškový.
Moja otázka znela či by nebolo napr. možné uvažovať o dvoch vekových kategóriách súťaže. Prvá by bola pre žiakov 5. a 6. ročníka ZŠ, prímy a sekundy osemročných gymnázií,
druh pre žiakov 7.- 9. ročníka ZŠ a tercie - kvinty OG. Bolo by to možno rozumné kvôli možnosti lepšieho porovnania schopností, pretože mladšie deti majú aj s vekom viacero
nevýhod.
Ale je tu možno skôr iný problém. Bolo by jednoduché, keby súťaž mala veľa záujemcov. Žiaľ, ako organizátori i porota naznačili, záujem nie je až taký veľký, aby uvažovali o zavedení spomenutých dvoch vekových kategórií. Skôr je potrebné asi ďaľšie deti vhodnejšie motivovať, aby sa programovaniu venovali. Pôvodne sa súťažné úlohy zadávali
cez časopisy písomne, dnes je k dispozícii internet. To je cesta do budúcnosti.
RNDr. R. Vrškový dodal: "Nikto nemôže chcieť, aby sa MINIPOG stal masovou súťažou. Predsa je to súťaž, ktorá má byť pre tých najlepších mladých programátorov. Teda právom nemôžeme očakávať, že sa stane masovou. Preto treba viac detí podchytiť, no ďalšou dôležitou otázkou je, ako tie najschopnejšie nájsť a pozvať ich na súťaž. Som presvedčený,
že Slovensko ich potrebuje. To je problém do budúcnosti."
Čo napísať o súťažných úlohách? V dopisovacim kole boli štyri úlohy. Vo finále boli dve úlohy - jedna ľahšia druhá náročnejšia. Prvá, ľahšia úloha, mala motivovať riešenia
druhej, ťažšej úlohy. Druhá úloha mala niekoľko úrovní, ktoré nie všetky musel každý vyriešiť. Ak súťažiaci vyriešil časť úlohy - v tomto ročníku to bola hra, kde mali vyriešiť
osem pohybov panáčika po ploche obrazovky monitora (bola to hra typu skákacích, tzv. klasických hier), nebolo nutné, aby súťažiaci vyriešil všetky úrovne. Malo mu stačiť, že panáčik sa pohyboval po obrazovke, aby mal pocit, že úlohu zčasti vyriešil. To bola logika zadaných úloh.
Náhodne boli obe úlohy podobné. To spôsobili dvaja najmladší z odbornej poroty. Ľahšiu úlohu zostavil Peter Perešíny, inak prvák na gymnáziu, víťaz MINIPROG-u 2000 a
2001 a víťaz programátorskej súťaže stredoškolákov ZENIT 2003. Náročnejšiu úlohu zostavil Miro Cicko, viacnásobný účastník minulých ročníkov MINIPROG-u, druhák gymnázia.
Miro aj Peter spôsobili, že obe úlohy boli podobné. Ich zadania vhodne trafili mentalitu a odhadnuté schopnosti programátorských adeptov a úlohy akoby im ušili na mieru.
Predpokladali, že finalisti postrehnú podobnosť úloh a pri riešení tej náročnejšej využijú poznatky z riešenia tej prvej. Pravdaže to viacerí aj urobili.
P. Perešíny i M. Cicko sa zároveň úspešne zhostili aj svojich úloh v porote. Miro opäť preukázal nielen svoje programátorské a pedagogické schopnosti, ale aj talent inteligentného diplomata pri formulovaní svojich argumentov pri hodnotení niektorých sporných riešení súťažných úloh. Treba zdôrazniť, že obaja zužitkovali hodnotenie všetkých odovzdaných riešení a vypracovali šesť vzorových riešení oboch kôl. Tieto vo forme rozmnožených materi lov dostali pri konečnom hodnotení všetci finalisti bez rozdielu.
Čo tým chcem povedať? Chcem potvrdiť, že Slovenská spoločnosť elektronikov aj touto
súťažou dokazuje fungovanie synergického efektu, ktorý prináša systém jej súťaží, ktoré sú určen‚ deťom a mládeži, V nich sa formujú talenty v oblasti elektroniky. Každý rok
sa objavia noví, čoho dôkazom sú Peter Perešíny a Miro Cicko.
Nie je náhoda, že Miro a Peter upozornili na seba prejavenými schopnosťami. Totiž, po návšteve krúžkov v CVČ Junior sa úspešne uplatňujú v školskom výpočtovom stredisku
v Banskej Bystrici, kde im riaditeľ Mgr. Stanislav Slačka umožňuje odborne rásť. O. i. po vyučovaní chodia do strediska, kde riadia počítačovú sieť, vytvárajú webové stránky, sledujú internet, plnia rôzne služby pre stredisko. Ich aktivity majú seriózne zameranie a to má
obrovský podiel na rozvoji ich talentu.
Záverečné slovo ponechávam tajomníkovi SSE Ing. Miroslavovi Kohútovi: "V prvom, dopisovacom kole bolo 47 účastníkov, z nich 20 postúpilo do finále. Do Bratislavy ale
prišlo len 13. Dvaja či traja pozvaní finalisti sa však museli zúčastniť Fyzikálnej olympiády, o ostatných nevieme. Mimobratislavským úastníkom a ich rodičom sme zabezpečili stravu i ubytovanie, súťažiacim i cestovné, rovnako aj členom odbornej poroty. O schopnostiach M. Cicka a P. Perešínyho sme sa mohli opäť presvedčiť, čo je veľmi potešiteľné.
Pre všetkých finalistov sme zabezpečili sponzorské dary a prví traja n medailových miestach dostali niekoľko vecných cien navyše. Na výstave COFAX 2003 v priestore
odborného stánku firmy GRAFIE sa konalo mimoriadne pôsobivé vyhodnotenie XIX. ročníka súťaže MINIPROG. Moderátori firmy GRAFIE vytvorili veľmi príjemnú a aktívnu atmosféru, výborne komunikovali s finalistami, čo ohromne konvenovalo týmto chlapcom a aj ich rodičom. Teda z Bratislavy si odnášajú nielen vecné ceny, ale aj výborné zážitky z dobrej atmosféry celého podujatia a jeho vyvrcholenia na spomínanej výstave."
CELKOVÉ PORADIE: 1. T. Pavlíček, 9. A ZŠ Tríbečská ul., Topoľčany - 15 bodov;
2. P. Hrinčár, 8. D ZŠ Jarná ul., Poprad - 13 b.;
3. M. Zaťko, 8. A Zš, Hrnčiarska Ul., Zvolen - 12 b.;
na ďalších miestach - M. Povinský (lanský víťaz), M. Sudolský, siedmaci z B. Bystrice;
P. Vrba, Púchov; A. Al Hafoudh, Bratislava (všetci žiaci ZŠ); A. Pančík, Kat.G š. Moyzesa z B. Bystrice; Ľ. Kuboň z Bratislavy; Ľ. Baranček z G Partizánske; O. Balucha, J. Karas, M. Kolář - všetci zo ZŠ z Púchova.
Organizátori ďakujú sponzorom: Esset Bratislava, Diskus Bratislava, DC Prompt z Prešova, GRAFIE Bratislava, PC Revue Bratislava, Landi z ČR, časopisy Freesoft a Game Star.
Za seba dodávam, že na XIX. ročníku súťaže MINIPROG som získal nové novinárske zážitky. Zaujímavé bolo sledovať ako sa vo finále etabloval napr. najmladší účastník Ľudo Baranček, sekundán z Partizánskeho. Víťaz Tomáš Pavlíček z Topoľčian splnil prognózy odbornej poroty z minulých ročníkov, pričom pred dvomi rokmi začínal ako programátorský samouk. Zážitkom mi boli rozhovory s M. Cickom i P. Perešínym, ktorí by sa vhodne uplatnili napr. aj na pedagogickom poli. Zážitkom bolo sledovať rokovanie odbornej poroty. Ďakujem za pochopenie členom odbornej poroty i organizátorom.