... ako príhovor pri vyhlásení tohoročnej prehliadky sme si zvolili tému, ktorú nemôže obísť nikto z tvorcov - nech už robia len doma amatérsky pre vlastné potešenie, alebo sa tým živia ako profesionáli. Pracujeme s prostriedkom, ktorý umožňuje slobodne reflektovať naše myšlienky, názory, postoje. Informujeme, odhaľujeme naše emócie, kritizujeme, ale môžeme ním aj klamať, zavádzať, urážať či ponižovať. Každé dielo vlastne môžeme chápať ako príspevok autora do večnej diskusie na stále aktuálnu nadčasovú spoločenskú tému – sloboda slova.

Sloboda slova nie je bezbrehým pojmom – má svoje limity. A práve ustanovanie hraníc únosnosti versus sloboda prejavu je predmetom týchto nekonečných diskusií. Je to o "zlatej strednej ceste" o "akceptovaní spoločenskej mienky", alebo o extrémoch ako o "prehnanej autocenzúre", o cynickom "nič nie je sväté...". Tvorca sa môže zastaviť v bezpečnej vzdialenosti pred mantinelom (aby sa nenarazil), môže celou silou vraziť do mantinelu dúfajúc že ho posunie (aj keď ho to zabolí) a divákom obidvaja svorne argumentujú slobodou prejavu. Nie náhodou jedným z atribútov demokratickej spoločnosti je spôsob akceptovania a posudzovania slobody slova, na rozdieľ od diktatúr, kde za prekročenie hraníc určených vládnucou ideológiou nasledujú tvrdé sankcie.

Ohromný pokrok vedy a technológie nás zbavuje mnohých tajomstiev – dokonca tak nástojčivo, že podliehame klamu neexistencie žiadnych tajomstiev – všetko je alebo čoskoro bude odhalené. Preto sa odvažujeme v mene “slobody slova” ironizovať, karikovať či inak nemiestne žartovať o tajomstvách tých, ktorí si ich uchovávajú. Je to príklad toho, kde “sloboda slova” narazila, pretože cez našu pýchu sa kdesi vytratila zodpovednosť

Sloboda slova bez zodpovednosti je nebezpečná, škodlivá a nie je ju možne obhájiť. Užívať slobody slova po tak dlhom období duchovného jarma je krásne a povznášajúce. Avšak stačí veľmi málo, aby sa stala hrozbou a nebezpečím. Nemáme na mysli teraz fanatika odetého do výbušniny, ktorý sa odpáli v našej blízkosti. Bezbrehá sloboda slova nás nesmie vyživovať nevkusom, pornografiou, cynicky sa vysmievať z viery iných, šliapať po posvätnosti ako po čomsi nemodernom. Takto vnímaná sloboda slova z nás robí moderných vandalov, nekultúrnych cynikov, bezcitných navzájom, ničí všetko, na čom bola naša kultúra stáročiami budovaná.

Usilujme o to, aby súťažné práce na tohoročnej Videoame presvedčivo odrážali, že každé slovo, každú myšlienku sme dôkladne “prefiltrovali” osobnou zodpovednosťou.